V prípade záujmu Vám prácu bezplatne pošleme vo formáte PDF, požiadajte na agency3@centrum.sk


Kamerové systémy a ich používanie v podmienkach Slovenskej republiky

 

Tuto prácu venujem pamiatke našej dlhoročnej rodinnej známej PhDr. Elene Fusekovej ktorá náhle zomrela dňa 12.01.2018. Ako súdny znalec v oblasti klinickej psychológie stála na strane pravdy, vedela sa za ňu postaviť a tvrdo bojovať. Česť jej pamiatke. 



ZOZNAM SKRATIEK A ZNAČIEK

 

CCTV – Closed – Circuit Television alebo uzavretý televízny okruch

HD – video s vysokým rozlíšením

HDD – pevný disk na ukladanie dát (záznamu)

HW - hardvérová časť

IP – je logický číselný identifikátor daného uzla (najčastejšie počítača, ale i kamery) v sieti, ktorý komunikuje s inými uzlami prostredníctvom protokolu IP

KIS – kamerový informačný systém

Mbps – Megabit za sekundu (Mbps alebo Mbit/s) je jednotka rýchlosti prenosu dát (prenosovej, resp. bitovej rýchlosti), je rovná 1000 kilobitom za sekundu alebo 1 000 000 bitom za sekundu.

Mpx – 1 megapixel je približne 1 milión (220 = 1048576) pixelov. Znamená nielen počet pixelov v obrázku, ale tiež (maximálne) rozlíšenie digitálnej kamery, počet citlivých buniek na obrazovom čipe zobrazovacieho zariadenia

PC – počítač

SW -  softvér funkčné vybavenie počítača ktoré, ovláda zvyčajne človek.

ŠPZ – štátna poznávacia značka automobilu, jedinečné rozpoznanie automobilu.

VPCO – video pult centrálnej ochrany

 

Úvod

,,Osoba je bytosť, ktorá na základe právneho poriadku je nositeľkou subjektívnych práv a povinností“

Základná rímska právna definícia

Téma práce ,,Kamerové systémy a ich používanie v podmienkach Slovenskej republiky“ je spracovaná z dôvodu praktických skúseností a potreby vniesť prehľad do tejto spoločensky dôležitej, technickej ale aj právnej problematiky.

Pri pisaní práce pracujeme s dostupnou literatúrou, zákonom číslo 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov, ale najmä praktickými poznatkami. Prvú kapitolu venujeme inštalácii použitím kamerových systémov a dôsledkom, ktoré nastanú pri nedodržaní technických parametrov pri návrhu a inštalácií.

Druhá kapitola prináša poznatky získané v praxi, ktoré majú nasmerovať čitateľa k správnej voľbe a inštalácii kamerového systému. Podstatnú časť sme venovali základom metodiky vzdialeného monitoringu.

Tretiu časť tvorí právna časť problematiky, zo zameraním na najdôležitejšie úkony ktoré v zmysle legislatívy je potrebné splniť. Slovensko má veľmi malé pokrytie kamerovými systémami, často sú inštalované nevhodne, ale aj protiprávne. Z uvedeného dôvodu sme využili možnosť vypracovať prácu a priniesť tak základný odborný, technický a právny pohľad na túto spoločensky významnú tému.

Kamerové systémy slúžia takmer vo všetkých oblastiach priemyslu, chránia život, zdravie a majetok. Pomáhajú preventívne proti páchaniu protiprávnej činnosti a v neposlednom rade aj k jej odhaľovaniu a dokazovaniu. Vzhľadom na skutočnosť, že pri prevádzkovaní kamerového systému zasahujeme aj do práv iných osôb, je potrebné zabezpečiť právne, ale i technicky odbornú prácu s výstupom z takéhoto systému.

 

1.  Základné technické požiadavky a parametre pri aplikácii kamerových systémov, zabezpečovacích a perimetrických systémov.

 

1.1                 Základné technické požiadavky

Správnou aplikáciou kamerového systému do chráneného objektu alebo miesta dokážeme účinne nielen predchádzať páchaniu protiprávneho konania, ale aj k ich samotnému odhaľovaniu a skutkovému dokazovaniu.              

Kamerové systémy rozdeľujeme do troch základných skupín:

analógové systémy

⁕ HD alebo hybridné systémy

⁕ IP  kamerové systémy

Objekty alebo chránené miesta posudzujeme na základe:

⁕ možných bezpečnostných rizík /násilná trestná činnosť, krádeže,      protiprávnosť v pracovnom práve a zdravotníctve, terorizmus ..../

⁕ svetelných podmienok, najmä v nočných hodinách

⁕ kamerový systém so stálou obsluhou, iba v určenom čase alebo bez obsluhy

⁕ zámer prevádzkovateľ kamerového systému, najmä či bude monitorovať iba osoby, dopravu alebo výrobný proces

Kamerový systém sa skladá zo štyroch základných technických súčastí:

hardvérová časť – sú to kamery, snímače, prísvity, zdroje, záložný zdroj, zariadenie na spracovávanie a ukladanie záznamu

⁕ štruktúrovaná kabeláž

⁕ softvérová časť – na lokálne alebo vzdialené prezeranie streamov a prehrávanie záznamov

⁕ firmvérová časť zariadení – ide o vnútorný softvér kamery alebo zariadenia na spracovanie videa alebo video analýzy

Kamerové systémy rozdeľujeme na jednoduché a zložité. Jednoduché kamerové systémy ktorých počet nepresahuje osem kusov kamier. Ide o rodinné domy, malé podnikateľské subjekty ako sú fyzické osoby alebo malé právnické osoby, chaty ale aj štátna správa[1] alebo samospráva a podobne. U takýchto systémov sa o technický stav HW obvykle stará sám prevádzkovateľ. V týchto prípadoch by mala byť zabezpečená fyzická kontrola, minimálne raz za 7 dní preverenie záznamov, funkčnosť systému a kamier. Ak sa objednávateľ a zhotoviteľ kamerového systému nedohodol v zmluve o dielo o zálohovanie záznamu, majiteľ alebo prevádzkovateľ takéhoto systému sa vystavuje riziku straty cenných dát pri preukazovaní protiprávnej činnosti. Zálohovanie dát je veľmi dôležité a preto je potrebné túto skutočnosť nepodceňovať.

Medzi zložité kamerové systémy radíme všetky, ktoré majú nad osem kusov kamier, tiež systémy, ktoré majú menej ako osem kamier, a sú k systému pripojené zabezpečovacie ústredne, elektronické požiarne signalizácie, vonkajší perimeter, video analýza alebo iné snímače. Na takýto kamerový systém sa nevyhnutne vyžaduje technicky dozor, preto je výhodné nepretržité pripojenie na video pult centrálnej ochrany, kde takáto služba je štandardom. Prevádzkovateľ si VPCO môže aj samostatne prevádzkovať svojimi zamestnancami. Na slovenskom trhu máme veľmi málo subjektov, ktoré dokážu samostatne takúto činnosť vykonávať. Ak má prevádzkovateľ záujem o profesionálne služby, výberu vhodného subjektu musí venovať zvýšenú pozornosť. U jednoduchých aj zložitých kamerových systémov je potrebné vyriešiť problematiku napájania v prípade prerušenia dodávok elektrickej energie. Často krát sa pri takejto udalosti vykonáva protiprávna činnosť, páchatelia o nej majú vedomosť. Uzavretý televízny okruh bez záložného napájania nemôžeme radiť medzi CCTV. Pri voľbe takéhoto systému je potrebné venovať osobitnú pozornosť aj záložnému zdroju.

Kamerový systém slúžiaci na preverenie poplachu, monitorovanie priestoru za účelom zistenia konania osoby /nie identifikáciu osoby/ postačuje nasadiť rozlíšenie minimálne do 2 Mpx /čím je viac megapixel, tým lepšie/ a to iba v prípade, ak je takýto systém nepretržite pripojený na VPCO s možnosťou nepretržitého zobrazenia na monitore tak, aby bola zabezpečená včasná identifikácia a fyzické vyslanie preverenia incidentu. Tento model je zároveň aj najbezpečnejší.

V druhom prípade máme kamerový systém s pripojením na VPCO s časovým obmedzením na pripojenie a ostatné ponechané iba na vykonávanie záznamu. V takomto prípade je potrebné nasadiť minimálne päť a viac Mpx rozlíšenie s funkciami inteligentných prísvitov. Pri všetkých vchodoch - východov do objektu je potrebné inštalovať kamery zamerané iba na skenovanie detailných častí, najmä však tvárových častí osôb alebo monitorovanie ŠPZ vozidiel. V každom prípade je ale vhodné zabezpečiť monitorovanie stavu hardvéru celého systému a to najmä HDD, kde sa ukladajú cenné dáta záznamu. Takúto službu poskytne bezpečnostná služba, ktorá prevádzkuje VPCO. Výberom bezpečnostnej služby s kvalitným technickým zázemím objednávateľ získa väčší bezpečnostný komfort.

Súčasťou kamerového systému môže byť video analýza na vyhodnotenie naprogramovanej situácie, prepojenie so zabezpečovacou ústredňou, elektronickou, požiarnou signalizáciou, vonkajším perimetrom, alebo inými snímačmi. Tu je ale potrebné zabezpečiť nepretržité pripojenie kamerového systému na VPCO tak, aby operátor v prípade narušenia objektu mohol vykonať prehliadanie kamerového systému, konečne vyhodnotiť situáciu a následne vykonať potrebné úkony na zvrátenie udalosti alebo zmiernenia škodových následkov.

Každý kamerový systém by mal mať svoju osobitnú lokálnu dátovú sieť, ktorá môže byť routerom prepojená s lokálnou dátovou sieťou prevádzkovateľa. Na túto zásadu by sa malo pamätať už pri samotnom návrhu kamerového systému. Na prenos streamov používame zásadne vedľajšie streamy. Tieto sú matematicky o mnohokrát menšie ako hlavný stream a nezaťažujú tak dátovú sieť a procesor počítača. Hlavné streamy sa využívajú výhradne iba na záznam alebo online prezeranie a po dátovej sieti, ktorá takýto prenos bez problémov zvládne /optický kábel/. Veľa prevádzkovateľov kamerových systémov si takýto systém častokrát zamieňa s televíznym vysielaním. Z čisto  obchodného hľadiska sa tomuto názoru prispôsobujú aj výrobcovia kamier, ktoré do ponuky dávajú viac ako 8 Mpx kamery, dokonca aj 4k rozlíšenie /rovnajúce sa rozlíšeniu ľudského oka/. Pridávaním megapixel rastie aj požiadavka na matematickú priepustnosť dátovej siete, preto je vhodné kamerový systém oddeliť od bežnej lokálnej dátovej sieti. Uzavretý CCTV televízny okruch, je prevádzkovaný ku sledovaniu chránených zón. Zobrazovaniu záberov z kamier na monitoroch a archiváciu nasnímaných záberov. Hlavne na prevenciu alebo dokazovanie protiprávnej činnosti.

1.2   Technické prevádzkovanie kamerového systému a IT dátová sieť

Pri prevádzkovaní CCTV je potrebné stanoviť nielen pravidlá pri práci so záznamom, ale aj so samotným umiestnením monitoru. Platí zásada, že čím väčšia spoločnosť, tým viac by sa malo prihliadať na práva a oprávnenosť osoby pri manipulácií so samotným zobrazením, ako aj so záznamom. Pri každom úniku informácie z tohto systému sa prevádzkovateľ dopúšťa protiprávneho konania a v neposlednom rade narúša bezpečnosť celého systému. Zobrazenie streamov z kamier nesmie byť verejne prístupné, prevádzkovateľ je povinný túto zákonnú podmienku dodržať, ale ide tu hlavne aj o bezpečnostnú prevenciu.

Vypracovaním bezpečnostného projektu[2] na prevádzkovanie kamerového systému sa odstránia mnohé nedostatky a hrozby pri neoprávnenej manipulácií s dátami. V prípade ak zákon neurčuje inak, je to obligatórna povinnosť každého prevádzkovateľa. Ak je kamerový systém prepojený do vnútornej siete alebo do internetu, je potrebné vypracovať bezpečnostný projekt, do ktorého bude zahrnutý aj bezpečnostný projekt na prevádzkovanie kamerového systému.

Pravidelnou kontrolou funkčnosti systému predchádzame zlyhaniu a strate cenných dát, najmä pri preukazovaní protiprávnej činnosti je preto potrebné na túto skutočnosť nezabúdať. Kamerový záznam býva častokrát jediným možným prostriedkom na preukázanie protiprávnej činnosti alebo jej samotné odhalenie. 

1.3   Inteligentné zabezpečenie vnútorných budov s možnosťou prepojenia na kamerový systém.

Pri návrhu a výbere správnych hardvérových častí celého systému sa CCTV mení na inteligentný systém. Inteligentný CCTV systém zvyšuje spoľahlivosť systému, ktorý minimalizuje počty falošných incidentov. Je potrebné upozorniť na fakt, že ide o technológiu a aj pri najdokonalejšom systéme dochádza k falošným poplachom alebo poruchám. Takýto systém výrazne zjednodušuje prácu operátora a to najmä pri vyvolaní bezpečnostného incidentu. Spojením CCTV systému a zabezpečovacieho systému, ktorý navyše správca chráneného objektu pripojí na VPCO, dochádza k minimalizácii zlyhania bezpečnosti objektu. Pre správcov chránených objektov, ktorí sa z akýchkoľvek dôvodov bránia pripojeniu objektu na VPCO, odporúčam vypracovanie plánu ochrany chráneného objektu s možnosťou pripojenia kamerového systému na prehliadanie pomocou aplikácie na smartfóne alebo iPhone.

Každý falošný bezpečnostný incident znamená možnú nutnosť fyzického preverenia, a tým spojené náklady pre správcu objektu. V prípade, ak je systém vzájomne prepojený s kamerovým systémom, je možná vzdialená kontrola narušeného miesta. Tým odpadá možnosť preverenia fyzicky, čo správcovi objektu znižuje náklady.

Aplikovanie video analýzy v kamerových systémoch v mnohých inštaláciách funguje spoľahlivo a účinne. V závislosti od plánu ochrany dochádza k samotnému softvérovému spracovaniu a postúpeniu k vyhodnoteniu operátorom.

Na zabezpečenie objektu je potrebné zvoliť dodávateľa, ktorý dokáže zastrešiť všetky systémy pod jednu aplikáciu. 

1.4   Inteligentné zabezpečenie vonkajších priestorov objektov spolu s kamerovým systémom

Zabezpečenie exteriéru objektu /vonkajší perimeter/ je z hľadiska ochrany objektu a jeho udržateľnosti jedným z najťažšie realizovaným systémom vôbec. Pri tomto systéme odporúčame pripojiť objekt na VPCO s možnosťou aktívneho monitoringu. Najväčším nepriateľom vonkajšieho perimetru je slnko a prúdenie vzduchu, najmä v lete. Pri návrhu takéhoto systému je treba prihliadnuť na režim v objekte, určiť časti perimetru, ktoré je potrebné chrániť elektronicky, kamerami alebo zlúčením oboch. Chránenú zónu je nutné zabezpečiť náhľadom kamery za účelom vyhodnotenia vzniknutého incidentu. Operátor v prípade narušenia by mal možnosť preveriť, či sa jedná o skutočný alebo falošný incident.

Pri prevádzkovaní takéhoto systému dochádza k falošným bezpečnostným incidentom, ktoré vyhodnocuje operátor a ďalej rozhoduje podľa bezpečnostného plánu objektu. Venovať zvýšenú pozornosť správnemu rozmiestneniu kamier je veľmi dôležité. V prípadoch, že operátor nemá možnosť jednoznačne vylúčiť alebo potvrdiť, či sa jedná o falošný alebo skutočný bezpečnostný incident, dochádza k fyzickému prevereniu. Tu musí správca objektu počítať s nákladmi na takýto výjazd.

Na výkon ochrany vonkajším perimetrom sa častokrát používa video analýza chráneného miesta.

Pri nasadení inteligentného CCTV systému operátor môže vzdialene       otvárať – zatvárať bránu, vstupné dvere, spúšťať sirénu /v budúcnosti aj aktivovať sieť s elektro šokom na neškodné paralyzovanie páchateľa/, vykonávať vzdialený odposluch chráneného miesta alebo i samotnú vzdialenú komunikáciu. Pri vzdialenej ochrane odpadá potreba fyzickej ochrany objektu, čím sa správcovi objektu výrazne znižujú náklady. Operátor vzdialene dokáže kontrolovať únik vody, plynu, vznikajúci požiar a podobne. 

1.5   Video analýza 

Video analýza obrazu slúži k vyhodnocovaniu udalostí monitorovaných objektov v zornom uhle kamery. Je to funkcia, ktorá prináša nové možnosti, zvyšuje bezpečnostný štandard, uľahčuje prácu operátora a udržiava ho v pozornosti. Zo štúdie práce operátora VPCO je potvrdené, že už po dvadsiatich minútach sledovania rovnakého chráneného miesta na monitore obsluha nepostrehne až 95 % celej aktivity zachytené priemyslovou kamerou. Najmä v centrách VPCO, kde je pripojené veľké množstvo objektov, býva toto riziko veľmi veľké. Pri zmene správania sa objektu v zornom poli kamery je operátor na takúto udalosť ihneď upozornený a má tak možnosť vykonať potrebné opatrenia, čím sa znižuje možnosť zlyhania operátora. 

Úplne prvá video analýza, ktorá vznikala, bola pri detekcií akéhokoľvek pohybu v zornom poli kamery. Najčastejšie sa používa pri vykonávaní záznamu pri udalosti, v takomto prípade sa šetrí miesto na HDD a neukladajú sa tzv. “jalové„ záznamy, čo uľahčuje prácu pri vyhľadávaní jednotlivých udalostí. 

Základnou video analýzou je zvýraznenie pohybu v zornom poli kamery, ktorá je najmä v nočných hodinách a pri správnom nasadení veľkou pomôckou pre operátora.

Detekcia prekročenia čiary, vstupu do regiónu, rozpoznávanie tvárí, detekcia odstránenia objektu, detekcia straty videosignálu, detekcia výnimky zvuku, detekcia parkovania, detekcia zhromažďovania sa ľudí, sú ďalšie video analýzy, ktoré patria tiež do ochrany chráneného miesta pred neoprávnením vstupom osoby alebo vozidla. 

Detekciou zmeny scény, detekcia rozostrenia alebo otočenia kamery na iný uhol záberu tak, aby páchateľ nebol zaznamenaný pri páchaní protiprávneho konania. Táto funkcia je veľmi dôležitá pre operátora, pretože v danej chvíli reálne identifikuje protiprávne konanie v začiatočnej fáze a dokáže operatívne vykonať potrebné protiopatrenia v zmysle metodických pokynov objektu. 

Detekcia výstupu z regiónu, detekcia potulovania sa, detekcia rýchleho pohybu patrí skôr do kategórie pre vyhodnocovanie udalostí, pre správcu objektu alebo manažment objektu. 

1.6   Vzdialené prehliadanie a prehrávanie streamov z kamier 

Prehliadanie kamier, teda sledovanie online prenosu, je najdôležitejší úkon pri práci s CCTV. Pri prehliadaní kamier na monitorovanie online streamu je vhodné používať vedľajší stream, pretože nezaťažuje priepustnosť siete, ale hlavne HW a PC najmä procesor. Vzdialené prehrávanie online streamov slúži na odhaľovanie protiprávneho konania, preverenie incidentov, ale nie na ukladanie záznamu alebo preukazovanie protiprávneho činu. Vedľajší stream CCTV je potrebné matematicky nastaviť tak, aby v prípade jeho používania dochádzalo k čo najmenšiemu zaťažovaniu dátovej siete a HW PC. Zároveň tak aby bolo možné nesporne a včas identifikovať protiprávne konanie. Platí zásada, čím viac megapixel kamera má, tím bude kvalitnejší aj vedľajší stream. Počet megapixel pri uložení záznamu, pomôže pri neskoršom preukazovaní protiprávneho konania. Ukladať vedľajší stream odporúčam na server VPCO, ktorý v prípade straty prenosu dát z monitorovaného miesta poslúži na rýchle spätné preverenie operátorom a to najmä, či sa jedná o sabotáž alebo technickú závadu zariadenia. 

Prehrávanie streamov, teda prezeranie záznamu sa využíva už pri konečnom odhaľovaní protiprávneho konania. Platí zásada, čím väčším rozlíšením hlavnom streame kamera disponuje, tým sa jednoduchšie preukáže protiprávne konanie a to najmä v detailoch. Pri veľkých megapixel je možné obrázok približovať bez možnosti veľkého rozkladu obrazu, čo umožní detailné zobrazenie najmä tváre, ŠPZ, bankoviek a pod. Samotné prehrávanie alebo sťahovanie záznamu pre vyšetrovacie orgány volíme od matematickej priepustnosti dátovej siete. Najvhodnejšie je záznam stiahnuť priamo zo zariadenia ako po dátovej sieti. Stáva sa, že orgány vyšetrujúce protiprávnu činnosť odoberú celé HW zariadenie kamerového systému (ostanú iba kamery). Takto sa znefunkční celý kamerový systém pre zachytenie udalosti po vyšetrovanom protiprávnom čine. Na takéto úkony postačí iba samotná výmena záznamového zariadenia a systém pokračuje ďalej v prevádzke. V prípade odhaľovania protiprávneho konania je vhodné ich časovo identifikovať a sťahovať iba záznam, ktorý je potrebný uložiť na prenosné médium, ktoré použijeme na dôkladnú analýzu. Hlavný stream deklaruje kvalitu celého CCTV, teda to, do čoho sme investovali. Keď máme možnosť z kamerového záznamu preukázať potrebný detail protiprávneho činu, dokážeme ho aj jednoznačne preukázať, či už pred orgánom činnom v trestnom konaní, priestupkovom konaní alebo súdom. Škodový následok majiteľ detailne prepracovaného kamerového systému dokáže jednoznačne preukázať a zosobniť. Častokrát takýto záznam slúži na potvrdenie alebo vyvrátenie stanoviska škodovej udalosti pre poisťovne. 

1.7   Vzdialený monitoring, využitie kamerového a inteligentného systému na ochranu chráneného miesta 

Video pult centrálnej ochrany – televízna stena je monitorovacie centrum, ktoré vyhodnocuje, spracúva a riadi všetky pripojené CCTV. Operátor VPCO vyhodnocuje všetky prichádzajúce správy incidentov z chránených objektov a presne podľa metodických pokynov ich ošetruje a vykonáva operácie na vzdialenom objekte. Takto pripojený objekt je možné vzdialene strážiť v režime online zobrazenia alebo služby narušenie a preverenie chránenej zóny. 

Online zobrazenie je nepretržité monitorovanie streamov na monitore operátora VPCO. Objekty, ktoré sa chránia aj z exteriérovej časti, je vhodné takto pripojiť na VPCO vzhľadom na možnosť častejších incidentov z chráneného miesta alebo protiprávnej zmeny monitorovania scény kamery. Veľa protiprávneho konania sa deje najmä, ak takto konajúca osoba natočí kameru na iný smer. Veľa takto konajúcich osôb má vedomosť o tom, že keď prestrihne kábel, dochádza k jednoznačnému odoslaniu incidentu. Aby tomu predišli a oklamali systém, natočia alebo zakryjú kameru tak, aby nesnímala protiprávne konajúcu osobu. 

Operátor VPCO dokáže so vzdialeným objektom komunikovať, vzdialene otvárať a zatvárať bránu, vchodové dvere, najmä v prípadoch nočného dovozu tovaru do objektu alebo kuriérskych či poštových služieb, najmä pri objektoch, kde sa nachádza veľa subjektov. Operátor tak zužuje možnosť nelegálneho vniknutia do objektu nežiadúcimi osobami, ktoré tak konajú najmä z dôvodu páchania protiprávnej činnosti alebo preskúmania bezpečnostného systému. 

1.8   Prepojenie výstupu kamerového systému do inej siete alebo internetu 

Pri prepojení kamerového systému do inej dátovej siete alebo internetu je potrebné venovať osobitnú pozornosť.  Bezpečnostný projekt[3] CCTV je v zmysle Zákona o ochrane osobných údajov číslo 122/2013 Z. z. zákonná povinnosť. Je vhodné ak CCTV má svoju osobitnú dátovú sieť, ktorá je oddelená routerom na zabránenie a úniku, neoprávnením nakladaním s dátami. Takouto ochranou zvyšujeme bezpečnosť pripojenia. 

Zabezpečenie heslom patrí medzi hlavné zabezpečenia na zabránenia prístupu do zariadenia, volíme preto minimálne 12 a viac znakov v kombinácií s písmeno – číslo – a znak. Prístupové heslo v nepravidelných intervaloch je potrebné obmieňať. Bezpečnostná služba, ktorá prevádzkuje VPCO, monitoruje aj nelegálne prístupy do zariadenia. V prípade takejto udalosti okamžite vykonáva protiopatrenia. Zariadenia, ktoré dokážu aj samostatne bojovať proti útoku tzv. IT robota, napríklad formou časového zabránenia prístupu do zariadenia, sú technologicky na vyššej úrovni. Preto je potrebné, aby obstarávateľ CCTV prihliadal aj na túto možnosť. 

Častokrát sa stáva, že prevádzkovateľ nemôže pripojiť systém vzdialene, v tomto prípade zvyčajne nie je porucha na zariadení. Platí zásada, ak sa pripojíte vo svojej lokálnej sieti, zariadenie funguje správne. Prekontrolujte nastavenie prístupovej brány na zariadení, povolenie prístupového portu na router alebo prenechajte nastavenia na sieťového technika. Veľmi dôležitou časťou je upload /rýchlosť odosielania dát/, kde minimum na správnu funkciu CCTV je potrebné zabezpečiť 512 Mbps, čím väčšie je toto číslo, tým lepšie. Prehliadanie on-line streamu, cez internetové pripojenie, vždy iba vedľajší stream, prehrávanie záznamov iba v nevyhnutnom prípade. Ak nevyhnutne potrebujeme prehrať alebo stiahnuť záznam, je vhodné iba po lokálnej sieti. Prehrávanie alebo sťahovanie streamov po internetovom pripojení nie je častokrát možné . 

2.   Praktické využitie dát z kamerových systémov, vzdialená obsluha, intenzívny monitoring, časový monitoring alebo monitoring HW 

2.1 Verejné priestranstvá

Priestor prístupný verejnosti možno monitorovať len na účely ochrany verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality, narušenia bezpečnosti štátu, ochrany majetku alebo zdravia a to len vtedy, ak je priestor zreteľne označený ako monitorovaný[4]. Monitorovaný priestor je prevádzkovateľ povinný zreteľne označiť bez ohľadu na to, či sa snímaný obraz alebo zvuk zaznamenáva na nosič informácií. Označenie monitorovaného priestoru sa nevyžaduje, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Vyhotovený záznam možno využiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak – Zákon 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 15 ods. 7.

Sú to priestranstvá v okolí chránených objektov. Verejné priestranstvo nie je susedná časť objektu, ktorá sa môže monitorovať iba na základe písomného súhlasu vlastníka objektu, inak časť ktorá zaberá túto časť objektu je potrebné SW zamaskovať. Pre vlastníkov takýchto susedných objektov je výhodnejšie, ak sú aj takto monitorovaný, v prípade protiprávnej činnosti je väčšia možnosť preukázania a zosobnenia činu. Keď je objekt SW zamaskovaný, v prípade protiprávneho konania toto nie je ukladané na HDD. V prípadoch, ak nie je takýto súhlas susedného majiteľa alebo nájomníka objektu, je takýto CCTV systém protiprávny a právne napadnuteľný. Platí zásada, že každý dôkaz musí byť získaný legálne a so súhlasom dotknutej osoby, inak je protiprávny.

Zákon číslo 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 4 ods.3 písm. j - priestorom prístupným verejnosti je priestor, do ktorého možno voľne vstupovať a v ktorom sa možno voľne zdržiavať bez časového obmedzenia alebo vo vymedzenom čase, pričom iné obmedzenia, ak existujú a sú osobou splnené, nemajú vplyv na vstup a voľný pohyb osoby v tomto priestore, alebo je to priestor, ktorý tak označuje osobitný zákon. Z uvedenej citácie znenia zákona je zrejmé, že ak sa v zornom uhle záberu kamery nachádza prevádzka, do ktorej voľne vstupujú osoby neobmedzene alebo v časovom obmedzení, prevádzkovateľ takýto objekt nemusí zamaskovať, nakoľko sa jedná o verejné priestranstvo. To sa ale nevzťahuje na objekty, ktoré spadajú pod osobitný právny predpis a sú v správe štátu, najčastejšie sa jedná o väznice, elektrárne, vojenské objekty a podobne.

Verejné priestranstvá zvyčajne monitoruje mestská alebo obecná polícia, ktorá dozerá na konanie osôb pohybujúcich sa v tomto priestore. Je to aj jeden z hlavných prvkov prevencie proti terorizmu. Hlavným problémom je neskoršie zachytávanie detailov zo záznamu - tvárová časť, ŠPZ a iné, preto je vhodné na hlavných vstupových zónach umiestňovať päť a viac megapixel kamery, ktoré zaznamenávajú tieto objekty pre neskoršiu identifikáciu. Pri samotnom návrhu kamerového systému, ktorý sníma najmä verejné priestranstvo, je potrebné počítať s možnosťou budúceho rozšírenia systému, tiež u systémov, ktoré nie sú monitorované mestskou alebo obecnou políciou. V praxi sa jedná najmä o malé obce, je nevyhnutné, aby systém a jeho funkčnosť bola v intervaloch minimálne sedem dní preverená. Je možné touto činnosťou poveriť prevádzkovateľa VPCO, ktorý zabezpečí včasné ošetrovanie porúch a obec sa vyhne strate cenných záznamov, prípadne nefunkčnosti celého systému.

Použitie typov kamier, čím väčšie Mpx rozlíšenie tým lepšie, otočné kamery používať iba v prípadoch, ak je objekt pripojený na VPCO. Otočná kamera slúži pre dôkladnejšiu identifikáciu protiprávneho konania operátorom, nie je vhodné, tieto typy kamier používať iba na stráženie. Častokrát sa stáva, najmä ak je aktivovaná funkcia automatickej obchádzky chráneného miesta a dôjde k incidentu,  kamera v takomto prípade nemusí byť na danej pozícií. V takomto prípade prevádzkovateľ prichádza o cenné záznamy vedúce k objasneniu alebo preukázaniu protiprávneho konania. 

2.2  Doprava

Aplikuje sa na monitorovanie vozidiel ŠPZ alebo k riadeniu dopravy. Archivácia a databáza ŠPZ s možnosťou priradenia fotodokumentácie vozidla zo všetkých strán umožňuje prevádzkovateľovi spätnú kontrolu dovezeného tovaru, alebo stav poškodenia vstupujúceho objektu. 

Použitie typov kamier ako pri verejných priestranstvách, ale vylúčiť použitie otočnej kamery, je vždy potrebné nasadiť na tento druh monitoringu statické kamery, čím viac megapixel tým lepšie. 

2.3  Obchodné spoločnosti, štátna správa 

Pri monitorovaní takýchto objektov je potrebné prihliadnuť najmä na potrebu nasadenia CCTV. Aplikovanie CCTV, za účelom sledovania výroby výrobkov alebo služieb, konania osôb v chránenom mieste, protipožiarne opatrenia kontrola pracovnej disciplíny a odhaľovanie dodržiavania dobrých mravov na pracovisku.

Prevádzkovateľ je povinný monitorovať priestor výlučne na účel spracúvania osobných údajov, ktorým je ochrana práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany (spracúvanie osobných údajov dotknutých osôb sa môže vykonávať len v rámci ochrany majetku, finančných alebo iných záujmov prevádzkovateľa a na zaistenie bezpečnosti prevádzkovateľa prostredníctvom kamier alebo obdobných systémov). V zmysle dodržania zásady proporcionality platí, že pri takomto monitorovaní neprevažujú základné práva a slobody dotknutej osoby nad právami či záujmami prevádzkovateľa alebo tretej osoby vo vzťahu k účelu spracúvania osobných údajov[5].

Pri výbere typov kamier postupovať ako pri verejných priestranstvách. 

2.4  Rodinné domy, bytové domy a malé prevádzky. 

Je veľmi špecifická a zároveň najrozšírenejšia oblasť kamerových systémov. Na Slovensku je najrozšírenejšia a častokrát ju využívajú orgány činné v trestnom konaní pri objasňovaní alebo preukazovaní protiprávnej činnosti páchanej v okolí takéhoto objektu, najmä v prípade monitorovania verejného priestranstva. Tvrdenie pracovníkov štátnej správy „Keby nebolo súkromných kamerových systémov objasnenosť trestných činov a priestupkov, je nižšia“ je na mieste. Slovensko má veľmi málo kamerových systémov zhotovených z verejných zdrojov. Kamerové systémy výrazne prispievajú k zníženiu kriminality a objasneniu trestných činov alebo priestupkov.

Pri výbere kamier sa prevádzkovatelia rozhodujú podľa ceny a nie podľa kvalitatívnych predpokladov. Na trhu sú dostupné rôzne CCTV systémy, najmä v rôznych internetových obchodoch. Pri voľbe kamerového CCTV systému treba vopred zvážiť požiadavky s možnosťou budúceho rozšírenia kamerového systému. Z praxe vo veľmi veľa prípadoch nevhodne inštalované systémy predražujú. Častokrát ak sa zvolí nevhodný typ kamery a dôjde k protiprávnemu činu, nie je možné záznam v dôkaznom konaní použiť. V zásade je vhodné sa minimálne poradiť s odborne zdatnou osobou, a to ešte pred samotnou voľbou kamerového systému. Kamerový systém chráni život, zdravie a majetok prevádzkovateľa.

Pri navrhovaní takýchto kamerových systémov voliť rozlíšenie kamier s vyšším počtom Mpx. 

2.5  Životné prostredie 

Monitorovanie prírody za účelom jej ochrany a monitorovanie zvery je veľmi užitočným pomocníkom, najmä pri správe rozsiahlych území, ale predovšetkým na ochranu pred požiarmi, čím sa minimalizuje dopad škodlivých následkov v prípade včasnej identifikácie začiatku požiaru.

V súčasnej dobe je najrozšírenejšia ochrana prírody najmä fotopascami. V prípade odhalenia a zničenia fotopasce častokrát dochádza k zničeniu cenných dát, prevádzkovateľ túto udalosť identifikuje často až v prípade pri osobnom zbere dát. Je efektívnejšie prírodu monitorovať rozsiahlym kamerovým systémom, ktorý je pripojený na VPCO alebo správcu územia. V tomto prípade sa obrázky z hlavného streamu v prípade incidentu ukladajú na vzdialený server, neskôr ich je možné použiť aj pri zničení alebo samotnej krádeži kamery. Plynulé napájanie kamier a zariadení na prenos dát, je možné realizovať rôzne, ostrovným fotovoltaickým systémom, veternou turbínou alebo pripojením na verejnú sieť.

Na trhu máme automatický systém hlásenia požiarnych poplachov, kde termovízna kamera sleduje rozsiahle územie, v prípade zaznamenania požiaru vydá elektronický pokyn otočnej kamere, natočí sa a priblíži na dané miesto. Počas tohto procesu zároveň oznamuje prevádzkovateľovi takúto udalosť,  prevádzkovateľ už pri samotnom pripojení na takýto systém má možnosť informáciu preveriť a vykonať tak potrebné opatrenia.

Pri voľbe typov kamier prihliadame na požiadavku najmä prísvitu a vzdialenosti monitorovaného priestoru. Vždy pri tomto type monitoringu volíme päť a viac megapixel kamery s možnosťou inteligentného prísvitu. 

2.6  Vzdialená obsluha, intenzívny alebo časový monitoring 

Vzdialená obsluha alebo aj strážnik online je jednou z najhlavnejších a v súčasnej dobe najdôležitejších súčastí CCTV. Správcovia objektov neustále hľadajú možnosti zníženia prevádzkových nákladov častokrát na úkor bezpečnosti objektov. Vzdialený monitoring je spôsob ako výrazne znížiť náklady na bezpečnosť objektu, no zároveň kvalitatívne zvýšiť bezpečnosť chráneného objektu. Častokrát v prípade, ak je ochrana objektu vzdialene monitorovaná, je na vyššej bezpečnostnej úrovni ako pri fyzickej ochrane a to najmä z dôvodu, že na tento druh monitoringu je elektronicky viac prepracovaný.

Bezpečnostná služba, ktorá prevádzkuje takýto systém, veľmi podrobne na každý takýto objekt vypracuje metodické pokyny pre operátorov VPCO. Je nevyhnutné, aby pripojené chránené objekty boli pripojené do vlastnej eternetovej dátovej siete, ktorú prevádzkuje bezpečnostná služba. Oprávnenie prevádzkovať takýto systém a odborná spôsobilosť operátora VPCO[6] je v zmysle Zákona 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti), pravidelné školenia zabezpečia nadštandardnú a cenovo nenáročnú ochranu objektov. Tento druh ochrany objektu je potrebné posúdiť osobitne, častokrát formou praktickej skúšky ochrany objektu, po zvážení intenzity bezpečnostných incidentov v chránenom objekte, ako aj počtu fyzických preverení incidentov prehodnotiť stanovenie ceny za takúto ochranu. Objednávateľ ochrany po dohode s prevádzkovateľom VPCO musí úzko spolupracovať, priebežne upravovať nastavenie metodických pokynov, vytvárať podmienky formou informovanosti svojich zamestnancov o podmienkach pohybu v chránenom objekte a následkoch ich porušenia. Je nevyhnutnosťou prevádzkovateľa VPCO v dôležitých priestoroch objektu inštalovať zariadenia na monitorovanie zvuku a komunikačné zariadenia medzi operátorom VPCO a chráneným objektom. Bezpečnostná služba by mala mať vypracovaný vlastný manažérsky systém riadenia kvality v záujme jej postupného vývoja smerujúceho ku spokojnosti objednávateľa a samozrejme nadštandardným obchodno-právnym vzťahom.

Operátor VPCO, podľa potreby, dokáže vzdialene ovládať zariadenia slúžiace k zaisteniu bezpečnosti objektu. Elektronické otváranie vstupných brán pri tomto druhu ochrany je nevyhnutnosťou, to isté platí aj pri otváraní vchodov jednotlivých budov alebo zón.

Intenzívny monitoring je nepretržitý monitoring objektu v režime 24 hodín 365 dní v roku. Tento druh je odporúčaný najmä vzhľadom na monitorovanie technologického stavu HW, najmä či sa nenachádza v poruche. Časový monitoring je zmluvne dohodnutý časový úsek monitorovania objektu, napríklad v prípade neprítomnosti zamestnancov.

V prípade, ak pripojenie na VPCO a služba sa používa na narušenie- prijatie bezpečnostného incidentu, operátor v tomto čase potvrdí alebo vyvráti narušenie chráneného miesta v objekte, a po vykonaní úkonov objekt prechádza späť, do režimu prijatia nového bezpečnostného incidentu. Tento druh ochrany objektu je možné iba na aplikovanie ochrany interiéru určite nie exteriéru objektu.

Ochrana exteriéru objektu si vyžaduje väčšiu pozornosť, pripojenie a monitorovanie on-line kamier, nepretržite na monitore operátora VPCO. Jedná sa o vonkajšie priestory objektu, ktoré sú vo väčšej miere náročné na falošné bezpečnostné incidenty. 

2.7  Monitoring HW 

Monitoring stavu HW je pomerne dôležitá funkcia, ktorá monitoruje najmä funkčnosť HDD a zápis dát na disk, stratu videosignálu, výpadok elektrickej energie. Sú to hlavné funkcie, ktoré zabezpečujú riadny chod systému CCTV. V prípade, ak prevádzkovateľ nemá takúto službu, je potrebné aby minimálne jedenkrát za 7 dní skontroloval funkčnosť systému a prípadné nedostatky neodkladne odstraňoval. Častokrát sa stáva, že kamerový systém je dlhý čas spustený bez dozoru, počas tejto doby dôjde k protiprávnemu konaniu a prevádzkovateľ potrebuje záznam, aby spätne potvrdil a objasnil protiprávne konanie. Môže sa stať, že HDD má dlhšie poruchu a z uvedeného dôvodu nejestvuje záznam, v takomto prípade nie je nijako technicky možné záznam vyhľadať. 

2.8  Návrh kamerového systému 

Pri navrhovaní kamerového systému je dôležité zvážiť všetky bezpečnostné riziká a technické požiadavky ako sú svetelné podmienky, uhol záberu, rozlíšenie a dĺžku záznamu, napájanie systému počas výpadku silového napätia. V prípadoch ak budeme na monitorovanej scéne využívať video analýzu, je potrebné zvážiť všetky technické požiadavky danej funkcie.

Bezpečnostné riziká sú u každého chráneného objektu iné, preto je potrebné k samotnému návrhu pristupovať individuálne, a mal by sa k takémuto systému vyjadriť i odborník. Častokrát sa stáva, že pri samotnom návrhu rozhoduje najnižšia cena. Pri cene systému je potrebné uvedomiť si, že práve tento systém chráni to, na čom záleží prevádzkovateľovi, preto je potrebné starostlivo prihliadať na jednotlivé položky v takomto systéme. Platí zlatá stredná cesta je správnou voľbou. 

3        Legislatíva, právna ochrana a legalizácia kamerového systému

3.1 Kamerový systém z právneho hľadiska

Kamerový systém sa radí medzi informačné systémy. Nakoľko tento systém pracuje s osobnými údajmi osôb alebo skupinami osôb, je potrebné k nim pristupovať s náležitou pozornosťou.

Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu[7].

Monitorovanie priestorov verejnosti neprístupných podľa § 46 ods. 1 písm. m) zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. (ďalej len „zákon“) Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) vydal metodické usmernenie[8].

Monitorovanie priestorov je dnes časté. Ide o jednoduchý spôsob ochrany života, zdravia a majetku. Úrad sa už vo svojich predchádzajúcich metodických usmerneniach venoval monitorovaniu priestoru verejnosti prístupného na základe § 15 ods. 7 zákona a jeho označovaniu.

Problematika monitorovania priestoru prístupného verejnosti je vo všeobecnosti upravená zákonom; pravidlá monitorovania je však potrebné posudzovať najmä s ohľadom na podmienky spracúvania. Jedným z najčastejšie využiteľných prostriedkov monitorovania priestoru prístupného verejnosti je kamerový systém. Prevádzkovateľ je v tejto súvislosti oprávnený chrániť svoje práva, musí však rešpektovať aj práva iných. V prípade prevádzky kamerového systému v intenciách tohto metodického usmernenia sa jedná o práva na ochranu súkromia a osobných údajov dotknutých osôb. Tieto práva musia byť zohľadnené najmä v tom zmysle, či prevádzka kamerového systému je nevyhnutná a či nezasahuje do ich osobnostných práv neprimeraným spôsobom. Pri vyhodnocovaní opodstatnenosti a legálnosti kamerového systému je potrebné citlivo vyhodnocovať všetky okolnosti, ktoré majú vplyv – či už negatívny alebo pozitívny – na práva a právom chránené záujmy prevádzkovateľa, ako aj dotknutých osôb. Monitorovanie priestorov verejnosti prístupných upravuje samostatné metodické usmernenie úradu č. 1/2014 a označovanie takto monitorovaných priestorov upravuje samostatné metodické usmernenie úradu č. 2/2016[9].

Zákonná definícia spracúvania osobných údajov v § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 122/2013 Z. z. v znení novely č. 84/2014 Z. z.

Osobnými údajmi vo všeobecnosti rozumieme akékoľvek charakteristiky alebo údaje fyzickej osoby, ktoré sú spôsobilé ju určiť (hoci aj nepriamym spôsobom) a odlíšiť od ostatných osôb. Pri spracúvaní vizuálneho (resp. audiovizuálneho) záznamu dochádza k zachytávaniu jednotlivých charakteristík a údajov dotknutej fyzickej osoby. Tieto zároveň odhaľujú aj informácie týkajúce sa napríklad fyzickej, psychickej, ekonomickej,  sociálnej alebo kultúrnej identity fyzickej osoby, čím dochádza k napĺňaniu pojmových znakov definície osobných údajov.

Z pohľadu zákona pri prevádzkovaní kamerového systému dochádza k spracúvaniu osobných údajov prostredníctvom snímacích zariadení (kamier), ako prostriedkov spracúvania. Primárnym určujúcim kritériom pre aplikáciu zákona je, aby snímaná fyzická osoba bola identifikovateľná, či už priamo alebo nepriamo; najbežnejším identifikátorom v týchto prípadoch býva tvár monitorovanej fyzickej osoby. Pokiaľ pri prevádzkovaní kamerového systému nedochádza k identifikácii fyzických osôb, nedochádza ani k spracúvaniu osobných údajov, nakoľko nie je naplnená jedna zo základných podmienok pôsobnosti zákona. Obdobne možno kvalifikovať aj prípady, kedy výstupy z kamerového systému nie sú v takej kvalite, resp. neumožňujú optické priblíženie a digitálne zväčšenie v takej kvalite, na základe ktorej by bolo možné jednotlivcov rozpoznať, či už priamo alebo nepriamo[10].

Lehota na uchovávanie záznamu z kamerového systému[11]. Ak prevádzkovateľ vyhotovuje záznam pri prevádzkovaní kamerového systému, zákon stanovuje 15 dňovú lehotu (kalendárne dni) na uchovávanie tohto záznamu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje dlhšiu lehotu jeho uchovania. V prípade, že tento záznam nie je využitý v rámci priestupkového alebo trestného konania, je prevádzkovateľ povinný ho v tejto lehote zlikvidovať. Samotné opomenutie prevádzkovateľa záznam postúpiť orgánom príslušným konať v rámci priestupkového alebo trestného konania neodôvodňuje  jeho uchovávanie v lehote dlhšej ako zákonom stanovených 15 dní. Iná situácia môže nastať, ak samotný orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný administratívnoprávny orgán vydá prevádzkovateľovi pokyn na uchovanie záznamu v lehote dlhšej ako je zákonom stanovená. 

3.2 MONITOROVANIE OBYDLIA KAMEROVÝM SYSTÉMOM

Podľa čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky „Obydlie je nedotknuteľné a nie je doň dovolené vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva´´[12]. Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie využíva aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.“[13] O obydlí spravidla platí, že - ide o súkromný majetok, - je verejnosti neprístupné (za verejnosť sa nepovažujú napr. návštevy, poštár a pod.), - nie je priestorom využívaným na podnikateľské účely, - ide o priestor vymedzený napr. plotom, trávnikom, výsadbou, tabuľou s oznamom, že ide o súkromný pozemok a pod. Monitorovanie obydlia je potrebné posudzovať tak z pohľadu charakteru monitorovaného priestoru, ako aj z pohľadu rozsahu monitorovaného priestoru. Vo všeobecnosti platí, že ak dochádza k monitorovaniu priestoru verejnosti neprístupného bez ohľadu na vlastníctvo daného priestoru (t. j. pre vymedzenie pôsobnosti zákona sú irelevantné vlastnícke vzťahy k monitorovanému priestoru) a monitoruje sa len tento priestor verejnosti neprístupný (t. j. nedochádza k monitorovaniu priestoru verejnosti prístupného napr. verejnej cesty, chodníka, námestia a pod.), tak úrad postupuje v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a) zákona; na takéto monitorovanie sa zákon nevzťahuje, nakoľko sa monitorovanie vykonáva pre vlastnú potrebu fyzickej osoby v rámci jej osobných alebo domácich činností.

Prevádzkovanie kamerového systému, ktorým prevádzkovateľ monitoruje priestory prístupné verejnosti sa realizuje podľa § 15 ods. 7 zákona, na základe čoho tento informačný systém nepodlieha oznamovacej povinnosti na úrade podľa § 34 ods. 2 písm. d) zákona. Prevádzkovateľ je však povinný o ňom viesť evidenciu (evidenčný list) v zmysle § 43 a nasl. zákona; evidenciu si prevádzkovateľ ponecháva u seba, úradu sa nezasiela.[14]

3.3 MONITOROVANIE KAMEROVÝM SYSTÉMOM NA ZÁKLADE § 10 ODS. 3 PÍSM. G) ZÁKONA.

Ak je priestor využívaný na podnikanie (t. j. ide o priestor, ktorý nemôžeme považovať za obydlie, respektíve, ak monitorovanie kamerovým systémom nie je vykonávané pre vlastnú potrebu v rámci osobných alebo domácich činností, či vykonávané na základe osobitného zákona v zmysle § 10 ods. 2 zákona) a do tohto priestoru môžu voľne vstupovať alebo sa v ňom voľne zdržiavať vo vymedzenom čase, alebo bez obmedzenia času napríklad len zamestnanci prevádzkovateľa, zmluvní partneri, poštár či návštevy (t. j. nejde o verejnosť a súčasne zamestnanci v tomto priestore spravidla nevykonávajú svoju pracovnú činnosť pravidelne/bežne), tak sa na monitorovanie tohto priestoru môže uplatniť režim monitorovania podľa § 10 ods. 3 písm. g) zákona za splnenia zákonom vymedzených podmienok. Na účely monitorovania priestorov KIS podľa § 10 ods. 3 písm. g) zákona v zmysle tohto metodického usmernenia musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky - monitorovaný priestor, ktorého ochrana sa má monitorovaním zabezpečiť, spravidla nie je priestorom prístupným verejnosti podľa § 4 ods. 3, písm. j) zákona, zároveň - ide o priestor, kde zamestnanci spravidla nevykonávajú svoju pracovnú činnosť pravidelne/ štandardne/bežne, prípadne sa v daných priestoroch pohybujú iba v čase, ak v nich majú vykonať istú činnosť (napr. naloženie a vyloženie tovaru, dovoz nových výrobkov a pod.), zároveň - ide o priestor, kde sa môžu pohybovať nielen zamestnanci prevádzkovateľa, ale aj iné osoby, ktoré nie sú považované za verejnosť (napr. zamestnanci iného prevádzkovateľa, klienti, obchodní partneri a pod.) a súčasne - ide o priestory, v ktorých sa nachádzajú hodnoty, ktoré je potrebné chrániť pred ich poškodením/odcudzením/zničením (napr. nakladacie rampy, veľkosklady, dátové centrá a pod.), a súčasne - prevádzkovateľ pri monitorovaní týchto priestorov KIS dodržiava zásady proporcionality a monitorovanie vykonáva na zákonom stanovený a vymedzený účel. Prevádzkovateľ je povinný monitorovať priestor výlučne na účel spracúvania osobných údajov, ktorým je ochrana práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany (spracúvanie osobných údajov dotknutých osôb sa môže vykonávať len v rámci ochrany majetku, finančných alebo iných záujmov prevádzkovateľa a na zaistenie bezpečnosti prevádzkovateľa prostredníctvom kamier alebo obdobných systémov). V zmysle dodržania zásady proporcionality platí, že pri takomto monitorovaní neprevažujú základné práva a slobody dotknutej osoby nad právami či záujmami prevádzkovateľa alebo tretej osoby vo vzťahu k účelu spracúvania osobných údajov. Bremeno preukazovania dodržiavania zásady proporcionality počas celej doby monitorovania (spracúvania osobných údajov) nesie prevádzkovateľ. Posúdenie proporcionality daného KIS „právo dotknutej osoby verzus záujem prevádzkovateľa“ vykonáva Úrad na ochranu osobných údajov. Použitie monitorovacieho mechanizmu podľa § 10 ods. 3 písm. g) zákona je podmienené jeho oznámením na úrade podľa § 35 ods. 1 zákona v spojení s § 34 ods. 2 písm. b) zákona, a to aj v prípade, ak má prevádzkovateľ poverenú zodpovednú osobu. Po zaslaní oznámenia o KIS úradu, úrad toto posúdi. Výsledkom posúdenia oznámenia úradom môže byť zistenie, že právnym základom monitorovania je iné ustanovenie zákona, prípadne iný osobitný zákon; na základe tejto skutočnosti úrad prevádzkovateľovi spravidla dá na vedomie, že k danému KIS je povinný si viesť evidenciu v rozsahu podľa zákona/iného osobitného zákona a spravidla úrad prevádzkovateľovi uvedie správny právny základ monitorovania. Výsledkom tiež môže byť konštatovanie úradu na základe posúdenia oznámeného KIS prevádzkovateľom, že KIS podlieha osobitnej registrácii. O povolení prípadne nepovolení osobitnej registrácie rozhoduje úrad v samostatnom konaní. Do doby ukončenia konania o osobitnej registrácii prevádzkovateľ nesmie v KIS spracúvať osobné údaje; ak prevádzkovateľ momentom oznámenia začal spracúvať osobné údaje v KIS, do rozhodnutia o osobitnej registrácii od spracúvania musí upustiť. Prevádzkovateľ môže začať spracúvať osobné údaje v KIS až po doručení potvrdenia o osobitnej registrácii zo strany úradu. V konaní o osobitnej registrácii preskúma úrad najmä účel spracúvania osobných údajov, rozsah spracúvaných osobných údajov v súvislosti s vymedzeným účelom spracúvania, citlivosť osobných údajov, primeranosť prostriedkov a spôsob spracúvania osobných údajov. V konaní taktiež preskúma primeranosť prijatých bezpečnostných opatrení a posúdi rovnováhu medzi záujmami prevádzkovateľa a právami dotknutých osôb. Posúdenie KIS podľa § 39 ods. 2 zákona vždy vykonáva úrad. Zavedenie KIS je prevádzkovateľ povinný zohľadniť aj vo svojich bezpečnostných opatreniach prijatých na ochranu osobných údajov. Prevádzkovateľ vykonávajúci monitorovanie musí plniť povinnosti uložené zákonom, ako aj rešpektovať zásady ochrany osobnosti a súkromia podľa § 11 až § 16 Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov. V prípade zverejnenia vyhotoveného záznamu sa osoby na ňom zachytené môžu dovolávať svojich práv na úrade a na ochranu osobnosti na všeobecnom súde, ak na zverejnenie záznamu nedali privolenie. Vybraná časť ustanovení § 34 ods. 1 a 2 písm. b) zákona: Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na všetky informačné systémy, v ktorých sa spracúvajú osobné údaje úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami spracúvania. Informačný systém, v ktorom sa spracúvajú osobné údaje na základe § 10 ods. 3 písm. g) vždy podlieha oznamovacej povinnosti; úrad môže rozhodnúť, že informačný systém, v ktorom sa spracúvajú osobné údaje na základe § 10 ods. 3 písm. g), podlieha osobitnej registrácii.  O osobitnej registrácii sa nevyhotovuje samostatné písomné rozhodnutie; pozri § 39 ods. 8 zákona. Pozri § 37 až § 42 zákona, ktoré sa týkajú osobitnej registrácie a procesu, ktorým o nej úrad rozhoduje. Vybraná časť ustanovení § 19 ods. 1 a 2 zákona: Prevádzkovateľ je povinný chrániť spracúvané osobné údaje pred ich poškodením, zničením, stratou, zmenou, neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania. Na tento účel prijme primerané technické, organizačné a personálne opatrenia (ďalej len „bezpečnostné opatrenia“).[15]



[1] Zákon číslo 55/2017 Z. z. § 5


[2] Zákon číslo 122/2013 Z. z. § 20


[3] Zákon číslo 122/2013 Z. z. § 20


[4] Zákon číslo 122/2013 Z. z. § 4 ods. 3 písm. j,


[5] LIT240215SK – Metodické usmernenie ÚOOU č. 5/2016


[6]  Zákon číslo 473/2005 Z. z. § 3 písm. g posúdenie bezúhonnosti § 13, spoľahlivosti 14,zdravotnej spôsobilosti § 15, odborná spôsobilosť § 16, vzdelanie § 17, kvalifikačná skúška § 18 a skúška odbornej spôsobilosti § 19


[7] Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 4 ods.1


[8] LIT160971SK Metodické usmernenie UOOU č. 1/2014, Monitorovanie priestoru prístupného verejnosti kamerovým systémom


[9] Metodické usmernenie UOOU č. 2/2016


[10] Metodické usmernenie UOOU č. 1/2014, časť 1.1


[11] Metodické usmernenie UOOU č. 1/2014, LIT160971SK časť 2.2


[12] Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. z 1. septembra 1992 Čl.21 ods. 1


[13] Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. z 1. septembra 1992 Čl.21 ods. 3 


[14] Metodické usmernenie č. 5/2016 časť číslo 1.


[15] Metodické usmernenie č. 5/2016 časť číslo 2




3.4 MONITOROVANIE KAMEROVÝM SYSTÉMOM NA ZÁKLADE § 10 ODS. 2 ZÁKONA.

V zmysle § 10 ods. 2 zákona je možné, aby spracúvanie osobných údajov monitorovaním v priestoroch verejnosti neprístupných prebiehalo bez súhlasu dotknutej osoby, takéto monitorovanie však musí vyplývať z osobitného zákona, ktorý takéto monitorovanie upravuje (uvedený osobitný zákon musí stanoviť účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb). Takéto monitorovanie KIS na právnom základe zákona alebo osobitného zákona je dotknutá osoba povinná strpieť (nevyžaduje sa jej súhlas). Takouto právnou normou je napríklad zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v platnom znení. V § 62 tohto zákona je ustanovené, že na účely ochrany života a zdravia obvinených, príslušníkov zboru a iných osôb možno vybaviť kamerovým systémom kompenzačnú miestnosť a cely, pričom vybavenie cely kamerovým systémom sa oznámi obvinenému[1]. V zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, je banka povinná priestory, v ktorých zamestnanci banky uskutočňujú styk s klientmi a súčasne manipulujú s peňažnou hotovosťou, zabezpečiť funkčným a aktívnym kamerovým monitorovacím bezpečnostným systémom s 24-hodinovým záznamom v kvalite, ktorá umožňuje rozlíšenie osoby. V zmysle ustanovenia § 93 a ods. 7 zákona   č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, priestory banky a bankomaty a zmenárenské automaty nenachádzajúce sa v priestoroch banky možno monitorovať pomocou videozáznamu alebo audiozáznamu aj bez označenia monitorovacieho priestoru, pričom vyhotovený záznam možno využiť na účely odhaľovania trestných činov, na zisťovanie ich páchateľov a pátranie po nich, a to najmä na účely ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu, odhaľovania nezákonných finančných operácií, súdneho konania, trestného konania, konania o priestupkoch a dohľadu nad plnením zákonom ustanovených povinností bánk a pobočiek zahraničných bánk. Ak vyhotovený záznam nie je využitý na tieto účely, ten, kto záznam vyhotovil, ho zlikviduje bezodkladne po uplynutí trinástich mesiacov po dni vyhotovenia tohto záznamu. V prípade, že monitorovanie priestorov je vykonávané na základe § 10 ods. 2 zákona, teda na základe osobitného zákona, prevádzkovateľ tohto KIS je povinný si o ňom viesť evidenciu v zákonom stanovenom rozsahu, t. j. prevádzkovateľ nemá oznamovaciu povinnosť v zmysle § 35 ods. 1 zákona v spojení s § 34 ods. 2 písm. d) zákona. Zavedenie KIS je prevádzkovateľ tiež povinný zohľadniť vo svojich bezpečnostných opatreniach, prípadne bezpečnostnej dokumentácii (KIS slúži na zabezpečenie verejného záujmu podľa § 3 ods. 1 zákona), ktoré má prijaté[2]

3.5 ZAVEDENIE KONTROLNÉHO MECHANIZMU ZAMESTNANCOV FORMOU ICH MONITOROVANIA KAMEROVÝM SYSTÉMOM NA ZÁKLADE § 13 ODS. 4 ZÁKONNÍKA PRÁCE

Podľa čl. 11 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „ZP“) „Zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace s kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami zamestnanca a údaje, ktoré môžu byť významné z hľadiska práce, ktorú zamestnanec má vykonávať, vykonáva alebo vykonával.“. Podľa § 13 ods. 4 ZP „Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami zamestnávateľa a kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred upozornil. Ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, ako aj dobu jej trvania a informovať zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia, ako aj o dobe jej trvania.“[3]. O kontrolnom mechanizme vykonávanom monitorovaním zamestnancov – dotknutých osôb (ďalej len „KM KIS“), spravidla platí - z pohľadu zákona je zavedenie KM KIS možné, a to na základe § 10 ods. 2 zákona, t. j. právnym základom je osobitný zákon - Zákonník práce; zavedenie KM KIS bude prebiehať bez súhlasu dotknutých osôb, zároveň - zavedenie KIS musí byť vopred (i) prerokované so zástupcami zamestnancov a (ii) poskytnutá informácia zamestnancom v súlade so Zákonníkom práce, zároveň - jeho zavedenie je možné tam, kde zamestnanci vykonávajú svoje pracovné povinnosti/ činnosti (napr. výrobná linka, výrobná hala a pod.), zároveň - KM KIS je použiteľné na vyvodenie pracovnoprávnej zodpovednosti voči zamestnancom, ktorým sa stanovuje účel KM KIS, zároveň - KM KIS musí rešpektovať základné ľudské práva a slobody; nesmie byť zneužitý na monitorovanie takých priestorov, v ktorých má zamestnanec na základe ZP prípadne iných zákonov právo na oddych a odpočinok (napr. sociálne zariadenie, odpočivárne a pod.); platí, že prevádzkovateľ takéto priestory spravidla nemonitoruje, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Spracúvanie osobných údajov dotknutých osôb prebieha na základe ZP, teda prevádzkovateľ má povinnosť viesť o takomto KM KIS evidenciu. K podčiarknutému textu citovaného ustanovenia ZP: úrad nie je vecne príslušný posudzovať splnenie týchto povinností prevádzkovateľa – zamestnávateľa a tiež nie je vecne príslušný sankcionovať zamestnávateľa za ich prípadné nedodržanie v stanovenom rozsahu, a tento KIS, v ktorom sú spracúvané osobné údaje na právnom základe ZP, ako osobitného zákona, nepodlieha oznamovacej povinnosti úradu v zmysle § 35 ods. 1 zákona v spojení s § 34 ods. 2 písm. d) zákona. Zavedenie KM KIS je prevádzkovateľ povinný zohľadniť aj vo svojich bezpečnostných opatreniach[4].

 

3.6 MONITOROVANIE PRIESTOROV VEREJNOSTI NEPRÍSTUPNÝCH V ŠKOLSKÝCH A NEMOCNIČNÝCH ZARIADENIACH.

Školy a nemocnice vo všeobecnosti považujeme za budovy občianskej vybavenosti, do ktorých sa dá voľne vstupovať. Avšak aj v týchto budovách sú vyhradené priestory, do ktorých má verejnosť vstup zakázaný, respektíve, do ktorých môže vstupovať a pohybovať sa v nich na základe povolenia alebo iba v sprievode personálu/určenej osoby. V rámci nemocničných priestorov sú takýmito priestormi napríklad operačné sály, jednotky intenzívnej starostlivosti (JIS), anesteziologicko – resuscitačné oddelenie (ARO), uzavreté oddelenia v rámci nemocnice (napr. psychiatrické oddelenie a pod.). Školy nemajú upravený režim úplne jednotne, no v zásade platí, že triedu, v ktorej sa vykonáva vyučovanie, prípadne učebne, v ktorých prebieha špeciálna výuka a môže sa tam nachádzať špeciálne vybavenie nemožno považovať za priestor prístupný verejnosti, pokiaľ škola alebo osobitný zákon neustanovia inak. Monitorovanie týchto špecifických priestorov neprístupných verejnosti v rámci nemocničných zariadení alebo v rámci škôl je často vykonávané bez súhlasu dotknutých osôb, a to na účely ochrany práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany, teda podľa § 10 ods. 3 písm. g) zákona[5]. V nemocniciach prevádzkovateľ sleduje ochranu zariadenia a vybavenia, ktoré sa v daných priestoroch nachádza, nie je však možné vylúčiť ani monitorovanie priestorov na účely ochrany zdravia zdravotníckeho personálu z dôvodu agresívneho správania sa pacientov (napr. na psychiatrickom oddelení), či na účely monitorovania správania sa pacientov počas liečby ak hrozí, že by mohli byť nebezpeční pre seba alebo iných. V školách sa ustanovenie § 10 ods. 3 písm. g) zákona používa na monitorovanie učební, v ktorých sa nachádza vybavenie, ktoré je majetkom školy alebo tretej strany, a ktoré je potrebné chrániť pred poškodením alebo zničením. V prípade, ak nie je možné použiť ako právny základ monitorovania ustanovenie § 10 ods. 3 písm. g) zákona, napríklad z dôvodu, že nie je naplnený účel monitorovania v zmysle § 10 ods. 3 písm. g) zákona, sa monitorovanie vykonáva na základe súhlasu dotknutých osôb v priestore sa nachádzajúcich/pohybujúcich (u maloletých dotknutých osobách na základe súhlasu ich zákonných zástupcov; ide napríklad monitorovanie žiakov v triede či škôlke, kedy rodičia sami prejavili záujem, aby takéto monitorovanie prebiehalo a dali naň súhlas).  Napríklad na základe súhlasu všetkých rodičov, ako zákonných zástupcov maloletých, ako aj súhlasu zamestnancov predškolského zariadenia (napr. súkromné jasle alebo súkromná škôlka), ktorí v monitorovanom priestore vykonávajú svoje pracovné činnosti, môžu byť triedy v predškolských zariadeniach monitorované prostredníctvom KIS. Účelom takéhoto monitorovania môže byť záujem rodičov sledovať, ako sa dieťaťu darí a či je v poriadku. V prípade, ak sa v monitorovanom priestore po ukončení starostlivosti o dieťa pohybujú ďalšie osoby (napríklad údržba, upratovacia služba), nie je možné tieto osoby na základe vyššie uvedeného súhlasu rodičov monitorovať, nakoľko monitorovanie nezodpovedá zadefinovanému účel spracúvania osobných údajov, teda prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby tieto ďalšie osoby neboli monitorované, t. j. ukončiť monitorovanie prostredníctvom KIS. V prípade, ak dochádza k monitorovaniu na základe ustanovenia § 10 ods. 3 písm. g) zákona je potrebné, aby prevádzkovateľ KIS oznámil úradu. V ostatných prípadoch, kedy je monitorovanie založené na súhlase dotknutej osoby, teda nemá oporu v zákone či osobitnom zákone je potrebné, a súčasne ak prevádzkovateľ nemá poverenú zodpovednú osobu, aby KIS oznámil úradu. Platí tiež, že uvedený KIS je prevádzkovateľ povinný zohľadniť aj v rámci svojich bezpečnostných opatrení podľa zákona. Priestory, ktoré sú v rámci vyššie uvedených budov občianskej vybavenosti verejnosti prístupné (napr. chodby, vstupné haly, čakárne), ak sú monitorované, tak toto monitorovanie je uskutočňované na základe § 15 ods. 7 zákona. K monitorovaniu priestorov verejnosti prístupných, ako aj k ich označovaniu úrad vydal samostatné metodické usmernenia[6].

3.7 MONITOROVANIE SPOLOČNÝCH PRIESTOROV BYTOVÉHO DOMU.

Monitorovanie bytových domov je rozsiahla problematika, na ktorú je potrebné nahliadať a monitorovanie týchto priestorov posudzovať vždy podľa individuálnych charakteristík toho ktorého bytového domu. Sú bytové domy, kde osoby po vstupe do spoločných priestorov po prekonaní prekážky (napr. odomknutie si/inou osobou, vpustenie na základe zazvonenia), sa môžu pohybovať samostatne; tieto považujeme za priestory verejnosti prístupné a na ich monitorovanie KIS sa vzťahuje   § 15 ods. 7 zákona12 . V prípade, ak potreby prevádzkovateľa monitorovať priestor aj po ukončení starostlivosti, môže postupovať v zmysle bodu 6 tohto metodického usmernenia. Vybraná časť ustanovení § 34 ods. 1 a 2 písm. b) zákona: Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na všetky informačné systémy, v ktorých sa spracúvajú osobné údaje úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami spracúvania. Informačný systém, v ktorom sa spracúvajú osobné údaje na základe § 10 ods. 3 písm. g) vždy podlieha oznamovacej povinnosti; úrad môže rozhodnúť, že informačný systém, v ktorom sa spracúvajú osobné údaje na základe § 10 ods. 3 písm. g), podlieha osobitnej registrácii. Tiež pozri § 37 až § 42 zákona, ktoré sa týkajú osobitnej registrácie a procesu, ktorým o nej úrad rozhoduje.  Metodické usmernenie úradu č. 1/2014 k monitorovaniu priestorov verejnosti prístupných a metodické usmernenie úradu č. 2/2016 označovanie monitorovaného priestoru na základe § 15 ods. 7 zákona. Obe sú dostupné na webovom sídle Úradu na ochranu osobných údajov v časti Metodické usmernenia. Metodické usmernenie úradu č. 1/2014 k monitorovaniu priestorov verejnosti prístupných a metodické usmernenie úradu č. 2/2016 označovanie monitorovaného priestoru na základe § 15 ods. 7 zákona. Obe sú dostupné na webovom sídle úradu v časti Metodické usmernenia. V prípade bytových domov, v ktorých je umožnené, aby sa tam nebývajúce osoby pohybovali aj v spoločných priestoroch iba v sprievode inej osoby, napríklad vlastníka či nájomcu bytu alebo inej poverenej osoby (napr. domovníka a pod.), teda osoby, ktorá sa v týchto priestoroch bežne pohybuje, nakoľko v nich býva/plní si pracovné povinnosti (napr. domovník, vrátnik a pod.), už možno hovoriť o priestoroch verejnosti neprístupných. Právnym základom ich monitorovania môže byť jednak ustanovenie § 10 ods. 3 písm. g) zákona, na účely ochrany záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany (používa sa najčastejšie na ochranu vybavenia a zariadenia bytových domov). Ak je účel monitorovania vymedzený odchylne, teda sa nezhoduje s účelom podľa § 10 ods. 3 písm. g) zákona, tak na monitorovanie je potrebný súhlas všetkých obyvateľov bytového domu. Platí, podobne ako v školách či nemocniciach, že KIS na právnom základe § 10 ods. 3 písm. g) zákona je potrebné úradu oznámiť, a monitorovanie KIS na základe súhlasu, ak prevádzkovateľ (napr. spoločenstvo vlastníkov, správca alebo vlastníci bytov a nebytových priestorov ako spoločný prevádzkovateľ) nemá poverenú zodpovednú osobu je tiež potrebné oznámiť úradu. Platí tiež, že uvedený KIS je prevádzkovateľ povinný zohľadniť aj v rámci svojich bezpečnostných opatrení podľa zákona[7].

3.8 MONITOROVANIE PRIESTORU PROSTREDNÍCTVOM KIS NA RÔZNE ÚČELY.

Prevádzkovateľ môže využívať tie isté prostriedky spracúvania osobných údajov (napr. tie isté kamery, jeden spoločný monitor, jedno dátové úložisko) na monitorovanie priestoru na rôzne účely pri dodržaní všetkých zákonných požiadaviek vzťahujúcich sa k jednotlivým režimom spracúvania osobných údajov (napr. odlišná doba uchovávania záznamov v KIS). Medzi najčastejšie spracúvanie osobných údajov totožnými prostriedkami spracúvania na rôzne účely dochádza v prípadoch, ak je monitorovaný priestor prístupný verejnosti na základe § 15 ods. 7 zákona v kombinácii s monitorovaním zamestnancov prostredníctvom KM KIS (napr. monitorovanie predajne, do ktorej majú prístup zákazníci (verejnosť) a zdržujú sa v nej a vykonávajú svoju prácu aj zamestnanci), alebo priestor verejnosti neprístupný na základe § 10 ods. 3 písm. g) zákona v kombinácii s monitorovaním zamestnancov prostredníctvom KM KIS (napr. monitorovanie skladových priestorov, do ktorých majú prístup len zamestnanci a dodávatelia). Vybraná časť ustanovení § 34 ods. 1 a 2 písm. b) zákona: Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na všetky informačné systémy, v ktorých sa spracúvajú osobné údaje úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami spracúvania. Informačný systém, v ktorom sa spracúvajú osobné údaje na základe § 10 ods. 3 písm. g) vždy podlieha oznamovacej povinnosti; úrad môže rozhodnúť, že informačný systém, v ktorom sa spracúvajú osobné údaje na základe § 10 ods. 3 písm. g), podlieha osobitnej registrácii. Tiež pozri § 37 až § 42 zákona, ktoré sa týkajú osobitnej registrácie a procesu, ktorým o nej úrad rozhoduje. Pri používaní totožných prostriedkov spracúvania, ktorými sa vykonáva monitorovanie na dva prípadne viac účelov je potrebné dbať na dodržanie lehoty uchovávania záznamov; ak sú lehoty uchovávania záznamov rôzne a prevádzkovateľ nezabezpečuje ich oddelené uchovávanie na spoločnom úložisku, je prevádzkovateľ povinný uchovávanie záznamov z oboch informačných systémov prispôsobiť kratšej z nich; ak si lehoty uchovávania záznamov stanovuje prevádzkovateľ sám, má si ich stanoviť primerane účelu a pokiaľ možno rovnako; dodržať potrebnú dokumentáciu viažucu sa k daným informačným systémom osobných údajov; prevádzkovateľovi sa môže vyskytnúť situácia, že bude mať informačný systém, ku ktorému je povinný vypracovať evidenciu v kombinácii s informačným systémom, ktorý je potrebné oznámiť; prípadne sa môžu vyskytnúť ešte situácie: evidenčný list (§15 ods. 7 zákona)/evidenčný list (KM KIS); v týchto prípadoch platí, že ku každému informačnému systému musí mať prevádzkovateľ danú potrebnú dokumentáciu vypracovanú riadne, samostatne a v rozsahu podľa zákona.

Monitorovanie vyššie popísaných špecifických priestorov má svoje opodstatnenie, nakoľko ochrana majetku, života a zdravia je dôležitá. Monitorovanie má byť vykonávané tak, aby dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd bolo zabezpečené, a aby dotknutým osobám boli garantované ich práva podľa zákona. Len správne a zákonne použité monitorovanie má svoje opodstatnenie a právnu oporu v legislatíve. Prevádzkovateľ vykonávajúci monitorovanie musí rešpektovať zákonné zásady ochrany osobnosti. Napríklad z hľadiska technického zabezpečenia môže ísť o ten istý prostriedok spracúvania (napr. kamera), ktorým sú spracúvané (snímané) osobné údaje na dva rôzne účely (t. j. v dvoch informačných systémoch), jeden informačný systém pre účely §15 ods. 7 s jedným evidenčným listom a druhý informačný systém pre účely ZP so samostatným evidenčným listom[8].

3.9 Bezpečnostný projekt kamerového systému

Ak zákon o ochrane osobných údajov číslo 122/2013 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov číslo 84/2014 Z. z. a 55/2017 Z. z. (nepriama novela) neurčuje inak musí mať prevádzkovateľ KIS vypracovaný bezpečnostný projekt kamerového systému a viesť o tom príslušnú evidenciu. Každý takýto prevádzkovateľ musí vypracovať pravidlá a podmienky používania bezpečnostného kamerového systému, najmä výstupu s takéhoto systému. Bezpečnostný projekt kamerového systému vymedzuje základné pojmy súvisiace s používaním systému a vymedzuje účel bezpečnostných pravidiel použitia kamerového systému. Ak kamerový systém je prepojený do eternetovej siete, takýto bezpečnostný projekt kamerového systému je súčasťou každého bezpečnostného projektu IT dátovej siete.

Bezpečnostný projekt kamerového systému musí obsahovať tieto pojmy :

Ak zákon neurčuje inak prevádzkovateľ, ktorý prevádzkuje informačný systém osobných údajov (ďalej len „informačný systém“) na základe § 37 zákona                                č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. (ďalej len „zákon“) je povinný prihlásiť tento informačný systém na osobitnú registráciu na Úrade na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) pred začatím spracúvania osobných údajov.

I. NÁZOV INFORMAČNÉHO SYSTÉMU uvádza sa výstižný názov informačného systému (informačný systém nie je len softvérový produkt, pomocou ktorého sa spracúvajú osobné údaje, súčasťou informačného systému je okrem údajov v počítači aj napr. spisová časť); Príklad: IS Kontrola vstupu;

II. IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE PREVÁDZKOVATEĽA prevádzkovateľ zapísaný v Obchodnom registri uvedie ako názov prevádzkovateľa obchodné meno, pod ktorým je zapísaný v Obchodnom registri (súčasťou obchodného mena právnickej osoby je aj dodatok označujúci jej právnu formu (napr. ABC, s.r.o.); prevádzkovateľ zapísaný v Živnostenskom registri uvedie ako názov prevádzkovateľa obchodné meno, pod ktorým je zapísaný v Živnostenskom registri; prevádzkovateľ zapísaný v inom registri uvedie ako názov prevádzkovateľa názov, pod ktorým je zapísaný v tomto registri; prevádzkovateľ - fyzická osoba nepodnikateľ uvedie ako názov prevádzkovateľa titul, meno a priezvisko; zástupca prevádzkovateľa - ak prevádzkovateľ vymenoval svojho zástupcu, uvedie aj meno a priezvisko štatutárneho orgánu zástupcu prevádzkovateľa alebo inej osoby oprávnenej konať v mene zástupcu prevádzkovateľa: vyplní len prevádzkovateľ so sídlom v tretej krajine, ktorý vymenoval svojho zástupcu (§ 7 zákona); počet oprávnených osôb - počet všetkých oprávnených osôb, ktoré prichádzajú do styku s osobnými údajmi vo všetkých informačných systémoch u prevádzkovateľa (iba oprávnené osoby prevádzkovateľa, nie sprostredkovateľa; neuvádza sa počet oprávnených osôb, ktoré prichádzajú do styku s konkrétnym prihlasovaným informačným systémom, ale celkový počet oprávnených osôb prevádzkovateľa). V prípade, že prevádzkovateľ prihlasuje viacero informačných systémov na osobitnú registráciu, v každom oznámení uvedie rovnaký počet oprávnených osôb;

III. ÚDAJE O INFORMAČNOM SYSTÉME účel spracúvania osobných údajov - jednoznačne vymedzený alebo zákonom ustanovený zámer (dôvod) spracúvania osobných údajov, ktorý sa viaže na určitú činnosť; Príklad: kontrola vstupu do chránených priestorov prevádzkovateľa; právny základ spracúvania osobných údajov – resp. oprávnenie prevádzkovateľa spracúvať osobné údaje môže byť o § 10 ods. 3 písm. g) – ak sa jedná o spracúvanie osobných údajov nevyhnutných na ochranu práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany, najmä osobné údaje spracúvané v rámci ochrany majetku, finančných alebo iných záujmov prevádzkovateľa (napr. tzv. „due dilligence“) a osobné údaje spracúvané na zabezpečenie bezpečnosti prevádzkovateľa prostredníctvom kamier alebo obdobných systémov (pri kamerových systémoch sa vyžaduje osobitná registrácia podľa tohto písmena iba ak nejde o priestor prístupný verejnosti alebo priestor prístupný len zamestnancom) 1 ; o § 13 ods. 5 písm. b), c) alebo d) – ak sa jedná o spracúvanie biometrických údajov, tzn. údajov, ktoré označujú biologickú alebo fyziologickú vlastnosť alebo charakteristiku fyzickej osoby, na základe ktorej je jednoznačne a nezameniteľne určiteľná; biometrickým údajom je najmä odtlačok prsta, odtlačok dlane, analýza deoxyribonukleovej kyseliny; o súhlas, zmluvný vzťah alebo iné ustanovenie podľa § 31 zákona – ak sa jedná o spracúvanie osobitnej kategórie osobných údajov podľa § 13 ods. 1 zákona (napr. údaje týkajúce sa zdravia dotknutej osoby) a aspoň jeden z týchto údajov je prenášaný do tretej krajiny alebo sa jeho prenos predpokladá; pokiaľ sa jedná o prípady, kedy prevádzkovateľ pristúpil k Safe Harbor, aplikuje štandardné zmluvné doložky alebo prenáša osobné údaje na základe schválených vnútropodnikových pravidiel, osobitná registrácia sa nevyžaduje; na takýto cezhraničný prenos osobných údajov sa v zmysle § 31 ods. 9 zákona nevyžaduje súhlas úradu; okruh dotknutých osôb - dotknutými osobami sú fyzické osoby, ktorých osobné údaje sú spracúvané v informačnom systéme; dotknutou osobou nie sú právnické osoby (napr. družstvá, obce, obchodné spoločnosti - s.r.o., a.s, k.s, v.o.s). Ak prevádzkovateľ spracúva osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na účely ochrany práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany podľa § 10 ods. 3 písm. g) zákona, úrad môže rozhodnúť, že tento informačný systém podlieha osobitnej registrácii.  V oznámení je potrebné uviesť konkrétny okruh dotknutých osôb viažuci sa na konkrétny účel; Príklad nie iba „fyzické osoby“ ale bližšie vymedzenie, napr. „osoby pohybujúce sa v chránenom priestore; zoznam osobných údajov - zoznam osobných údajov, alebo rozsah osobných údajov podľa § 10 ods. 4 prvej vety zákona, tzn. všetky osobné údaje dotknutých osôb, ktoré sú v informačnom systéme osobných údajov spracúvané (napr. titul, meno, priezvisko, email, telefónne číslo, trvalý pobyt, prechodný pobyt, pracovné zaradenie, dátum narodenia). Osobnými údajmi nie sú identifikačné údaje o právnických osobách ani fyzických osobách podnikateľoch (napr. IČO, DIČ, IČ DPH, obchodné meno, názov, sídlo atď.) Ak sú v informačnom systéme spracúvané osobitné kategórie osobných údajov podľa § 13 zákona (napr. údaje o zdravotnom stave, rodné číslo, fotografie), uveďte ich na začiatku zoznamu osobných údajov, ktoré o dotknutých osobách spracúvate; označenie bezpečnostných opatrení – ak prevádzkovateľ spracúva osobitnú kategóriu osobných údajov (napr. rodné číslo alebo údaje o zdravotnom stave) a tento informačný systém je súčasne prepojený s verejne prístupnou počítačovou sieťou (napr. Internet), označí v tomto poli § 19 ods. 2; v ostatných prípadoch prevádzkovateľ označí                          § 19 ods. 1;

 

IV. SPRACOVATEĽSKÉ OPERÁCIE S OSOBNÝMI ÚDAJMI. Poskytovanie osobných údajov - treťou stranou je každý, kto nie je dotknutou osobou, prevádzkovateľom poskytujúcim osobné údaje, jeho zástupcom, sprostredkovateľom alebo oprávnenou osobou. V tomto bode sa uvádza iný prevádzkovateľ (t. j. ten, kto spracúva osobné údaje vo vlastnom mene), ktorému osobné údaje poskytujete z informačného systému na ďalšie spracovanie; sprístupňovanie osobných údajov - uvádza sa iný prevádzkovateľ, ktorému sa osobné údaje z informačného systému sprístupňujú (napr. dajú k nahliadnutiu), ten ich však už ďalej nespracúva vo svojom informačnom systéme (napr. poskytovateľ webhostingu – právnym základom môže byť zmluvný vzťah). Úrad a prevádzkovateľ podľa § 3 ods. 1 písm. g) zákona sa nepovažujú za príjemcov; zverejňovanie osobných údajov – zverejňovaním sa rozumie publikovanie alebo vystavenie osobných údajov na verejnosti prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, verejne prístupných počítačových sietí (napr. Internet), verejným vykonaním alebo vystavením, verejným vyhlásením, uvedením vo verejnom zozname alebo na inom verejne prístupnom mieste; cezhraničný prenos osobných údajov – cezhraničným prenosom sa rozumie prenos osobných údajov mimo územia Slovenskej republiky pričom treťou krajinou je krajina, ktorá nie je členským štátom Európskej únie alebo zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore;

V. ZAČIATOK SPRACÚVANIA OSOBNÝCH ÚDAJOV.

Dátum, kedy sa začali alebo začnú spracúvať osobné údaje; prevádzkovateľ je oprávnený začať spracúvať osobné údaje v informačnom systéme prihlásenom na osobitnú registráciu až po doručení potvrdenia o osobitnej registrácii;

PRÍLOHY prevádzkovateľ k tejto žiadosti priloží prílohy nevyhnutné na posúdenie, či spracúvaním osobných údajov nevzniká nebezpečenstvo porušenia práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb; rozsah povinných príloh závisí od dôvodu, na základe ktorého prevádzkovateľ prihlasuje informačný systém na osobitnú registráciu; prevádzkovateľ prikladá len tie dokumenty, ktoré zodpovedajú dôvodu prihlasovania informačného systému na osobitnú registráciu (tzn. buď písm. a), b) alebo c) § 37 zákona): o § 37 písm. a) – prevádzkovateľ je povinný priložiť dokument, na základe ktorého sa bude spracúvanie osobných údajov v prihlasovanom informačnom systéme uskutočňovať (napríklad interný predpis pri due dilligence); 

3.10 Evidencia informačného systému 

Monitorovanie priestoru prístupný verejnosti, napríklad vstupnú halu priestoru, kde sa klienti tak ako aj zamestnanci môžu slobodne a voľne (aj po prekonaní prekážky) pohybovať; v takom prípade bude právnym základom vykonávaného monitorovania            § 15 ods. 7 zákona (účel je možný iba taký, aký týmto § znením vymedzuje zákon: Priestor prístupný verejnosti možno monitorovať len na účely ochrany verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality, narušenia bezpečnosti štátu, ochrany majetku alebo zdravia, a to len vtedy, ak je priestor zreteľne označený ako monitorovaný; monitorovaný priestor je prevádzkovateľ povinný zreteľne označiť bez ohľadu na to, či sa snímaný obraz alebo zvuk zaznamenáva na nosič informácií. Označenie monitorovaného priestoru sa nevyžaduje, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Vyhotovený záznam možno využiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak.) o ochrane osobných údajov; v takom prípade Metodické usmernenia, ktoré sa podrobne tejto problematike venujú, konkrétne ide o MU č. 1/2014 a 2/2016, ktorú nájdete na webovom sídle Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky /ďalej sídlo úradu/. Pokiaľ ide o povinnosti k úradu, nakoľko právny základ je obsiahnutý priamo v zákone, tak nie je potrebné tento informačný systém oznamovať úradu, postačuje, ak si o ňom budete viesť evidenciu v zákonom stanovenom rozsahu. Vzory potrebných tlačív, ktoré úradu nezasielate pokiaľ ide o evidenciu nájdete na sídle úradu.

Monitorovať priestor, ktorého účel je taktiež obsiahnutý a vytýčený priamo v zákone, konkrétne v ustanovení § 10 ods. 3 písm. g) zákona (Účel podľa vymedzenia zákona: spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany, najmä osobné údaje spracúvané v rámci ochrany majetku, finančných alebo iných záujmov prevádzkovateľa a osobné údaje spracúvané na zabezpečenie bezpečnosti prevádzkovateľa prostredníctvom kamier alebo obdobných systémov; to neplatí, ak pri takomto spracúvaní osobných údajov prevažujú základné práva a slobody dotknutej osoby, ktoré podliehajú ochrane podľa tohto zákona.) ; v takom prípade je potrebné, aby ste informačný systém osobných údajov – kamerový systém na úrade oznámili (porušenie výnimky neoznamovania úradu na základe § 34 ods. 2 písm. b) zákona) na tlačive oznámenia, ktoré nájdete v sídle úradu.

V oboch prípadoch je potrebné dodržať, že vypracovanie potrebnej dokumentácie k kamerovému systému musí byť vypracované najneskôr v deň, keď je systém spustený, teda evidenčný list by mal mať najneskorším dátum ten, kedy dôjde k reálnemu spusteniu kamerového systému; pokiaľ ide o oznámenie  v prípade monitorovania podľa § 10 ods. 3 písm. g) zákona je potrebné, aby kamerový systém bol spustený najskôr v deň, kedy je oznámenie odoslané úradu, prípade mu zaslané elektronicky.

Pokiaľ ide o bezpečnostné opatrenia a bude k systému a jeho výstupom- záznamom z neho mať urobený vzdialený prístup cez internetovú sieť, je potrebné, aby bol vypracovaný bezpečnostný projekt (ako forma bezpečnostného opatrenia). Z pohľadu bezpečnosti je tiež potrebné, aby osoby, ktoré budú mať prístup k záznamom, boli poučené v zmysle zákona, nakoľko pôjde o oprávnené osoby. Vypracovaný bezpečnostný projekt sa úradu nezasiela, ani sa nezverejňuje, tento si uchováva prevádzkovateľ u seba a na požiadanie úradu ho predkladáte.

Záver.

Cieľom práce bola zrozumiteľne spracovaná problematika aplikácie kamerových systémov do praxe. Práca má slúžiť ako návod pri návrhu ale najmä obstarávaní a prevádzke kamerových systémom. Jej cieľom je vyvarovať sa chybám pri aplikácií a problémom pri preukazovaní protiprávnej činnosti.

V prvej kapitole sme sa venovali jednoduchému popísaniu základných technických požiadaviek a parametrov pri inštalácií kamerových systémov, zabezpečovacích a perimetrických systémov. V druhej kapitole sme sa venovali praktickému využitiu dát z kamerových systémov, vzdialená obsluha, intenzívny monitoring, časový monitoring alebo monitoring HW. Tretiu kapitolu sme venovali základom legislatívy a právnej ochrane prevádzkovateľa kamerového systému.

Prevádzkovaním kamerových systémov vstupujeme do práv fyzických osôb a právnických osôb. Je preto potrebné zvážiť nevyhnutnosť a legalizáciu týchto systémov aby sme nenarúšali právnu rovnováhu zainteresovaných strán.  Na druhej strane je potrebné neustále rozvíjať túto spoločensky veľmi dôležitú tému. Z hľadiska prevencie je potreba neustáleho rozširovania kamerových systémov. Častokrát je to jediný zdroj informácií ako odhaliť a objasniť protiprávnu činnosť. Kamerový systém v rodinnom dome, bytovom dome, firme je veľkou prekážkou pre páchanie protiprávnej činnosti. Je dôležité vyvarovať sa chybám pri zálohovaní dát z kamerových systémov.

 

Zoznam bibliografických odkazov

Metodické usmernenie UOOU č. 1/2014, Monitorovanie priestoru prístupného verejnosti kamerovým systémom

Metodické usmernenie UOOU č. 3/2014, k účelu spracúvania osobných údajov

Metodické usmernenie ÚOOU č. 5/2016, Monitorovanie priestorov verejnosti neprístupných

Metodické usmernenie UOOU č. 2/2016, označenie monitorovaného priestoru podľa § 15 ods. 7 zákona č. 122/2013 Z. z.

LIT45276SK Ako monitorovať zamestnanca vs. Ochrana súkromia zamestnanca? Švec, Marek; Olšovská, Andrea

Metodické usmernenie ÚOOU č. 2/2013, o základných pojmoch – osoby pri spracúvaní osobných údajov.

Metodické usmernenie ÚOOU č. 1/2013, o pojme osobné údaje.

Metodické usmernenie ÚOOU č. 5/20123, o pojme informačný systém osobných údajov

LIT40838SK Mlčať je zlato. Platí to aj pre zdravotných pracovníkov? Mičo, Tomáš

Metodické usmernenie ÚOOU č. 1/2015, o základných pojmoch – súhlas dotknutej osoby

Metodické usmernenie ÚOOU č. 4/2016, Bezpečnostné opatrenia podľa § 19 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z.

Občiansky zákonník 40/1964 Zb. v znení neskorších právnych predpisov

Zákon 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon 84/214 Z. z. z 3. apríla 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

 

Zákon 55/2017 Z. z. z 1. februára 2017 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

Zákon 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)

 

 



[1] Zákon č. 221/2006 Z. z. § 62


[2] Metodické usmernenie č. 5/2016 časť číslo 3.


[3] Zákon číslo 311/2001 Z. z. §13 ods. 4


[4] Metodické usmernenie č. 5/2016 časť číslo 3.1.


[5] Zákon číslo 122/2013 Z. z.


[6] Metodické usmernenie č. 5/2016, časť č. 4


[7]  Metodické usmernenie č. 5/2016, časť č. 5 


[8] Metodické usmernenie č. 5/2016, časť č. 6